m1lan´s blOg

Z hľadiska výtvarnej činnosti mládeže u nás je skupina mladých výtvarníkov prejavujúcich sa formou graffiti artu zrejme nedostatočne podchytená, čo je pravdepodobne prejavom istého nepoznania alebo neakceptovania tohto už legitímneho, aj keď stále, kriminálneho umenia. Graffiti sa stali súčasťou každodennej reality sídlisk, podchodov, mesta. Ich prítomnosť nie je zásluha žiadneho učiteľa výtvarnej výchovy, ale doby a pravdepodobne už natrvalo ostanú súčasťou koloritu vizuality prostredia. Pretože sa v našom okolí častejšie stretávame s ich menej kultivovanou podobou, bolo by dobré zamerať sa na túto skupinu mladých "výtvarníkov". V prvom rade je dobré oceniť snahu o výtvarný prejav. V tomto čase, sa totiž stretávame skôr s výtvarnou nečinnosťou než výtvarnou tvorbou. Touto tvorbou vzniká subkultúra, aj keď tento presah je niekedy ťažko definovať, pretože dynamika kultúrneho vývoja tkvie práve v procese, v ktorom sa mení subkultúra na kultúru. Z oblasti hudby je známych mnoho prípadov, kedy sa napríklad rocková scéna stala hlavným prúdom a undergrundové skladby sa zmenili na rádiové hity. Podobne aj hnutia fauvistov či expresionistov získali svoje názvy vďaka pejoratívnym vyhláseniam dobovej tlače a dnes sú ich diela súčasťou všetkých kultúrnych almanachov a presunuli sa v umení z dolných pozícií na tie najvyššie. Teda vždy, ak sa zaoberáme kultúrou v jej akejkoľvek forme, predpokladáme nejakú kvalitu, vývoj alebo prínos. Predpokladáme premenu niečoho, čo stráca svoj význam na niečo nové, objavné, krajšie ako to predtým. Ak teda niekto, z pocitu rebela postrieka novo postavenú fasádu, ťažko hovoriť o kultúrnom počine. Ak ale niekto premení sivú stenu garáže na obraz, môžeme to jednoznačne chápať ako prejav kultúry. Napriek zákonným obmedzeniam, ktoré zrejme ťažko nájdu mieru, kedy sa grtafit premení z trestného činu na čin kultúrny, je zjavná zmena vnútornej kvality takéhoto konania. Príkladom nám môže byť grafit, ktorý doslova vyniesol Keith Haringa na spočenské výslnie. "Prvé okamihy slávy naštartoval paradoxný zážitok, ktorý zároveň viac ako výrečne hovorí o mantineloch vzletného slovíčka "demokracia". Keith mal v tom čase za sebou nedobrú skúsenosť s drogou menom crack. Zistil na sebe, že vyvoláva pranoidné stavy, ktoré môžu dokonca smerovať k samovražde, prípadne k vybíjaniu agresivyty na okolí. ...rozhodol sa namaľovať na steny čerpacej stanice pri diaľnici "antireklamu". Tá mal pozostávať z jediného sloganu - slovnej hračky: Crack is Wack (voľne preložené, crack je sračka) ...Po dobre vykonanej práci si spoločne "zabafkali" z jointa a chceli sa pobrať het. V tom okamihu sa k nim priblížila skupina policajtov. ...Keitha a jeho kamoša čakal súd, keďže graffiti spadlo do kategórie priestupku (poškodzovanie verejného majetku). Z proticrackovej reklamy sa medzi tým stalo sústo pre médiá. ...v tých dňoch sa prezident Regan obrátil na obyvateľstvo s plamennou výzvou na boj proti drogám. Jedna z televíznych staníc do tohoto programu strihla Haringovu fotografiu aj s graffiti a štipľavým komentárom na adresu "strážcov verejného poriadku". Napriek sympatiám médií ... musel Keith "vycálovať" pokutu sto dolárov, ale jeho nástenná maľba sa stala čímsi ako pomníkom graffiti artu. Keď ju totiž po čase prestriekali priaznivci cracku, jeden zo starostových mužov požiadal Haringa o "zreštaurovanie". "Je to bláznivé. Maľba, kvôli ktorej ma odvliekli policajti, je dnes obohnaná ochrannými zátarasmi a celý parčík je takmer stráženou kultúrnou pamiatkou." (Zalová, Simonetta; Kankán, Január 98,str.22-23) Na nešťastie, v našom prostredí sa častejšie stretávame s menej hodnotnou tvárou graffitu, ktorého autori nemajú také silné pohnútky k tvorbe a ani také sociálne východiská. Často nie sú ani dostatočne výtvarne disponovaní, preto ku grafitu nepristupujú tvorivo a invenčne ale dosť plagiátorsky. Často sa stretávame s grafitmi typu "old school", ktoré používajú už vycibrený grafický jazyk New Yorských grafitov. Sídlisková nuda ale vyúsťuje do výtvarného procesu, ktorý má ambíciu stať sa kultúrnym prínosom. Tu by mohla zohrať dôležitú úlohu škola, a ako je zrejmé z uverejnených rozhovorov z učiteľmi, prebehli už prvé pokusy, ktoré vytrhujú grafit z tieňa kriminality a povyšujú ho na nástennú maľbu, dekoráciu budovy školy a pod. Aj pri tejto téme je ale nutné skonštatovať, že výtvarné prejavy mladých v podstate nie sú reflektované vo vyučovaní výtvarnej výchovy. Ak aj dochádza k ich presahom do výtvarnej tvorby v rámci hodín výtvarnej výchovy, je všetko ponechané na chápavosť individuálneho učiteľa. S predpokladom, že mladí ľudia budú sprejmi i naďalej pokrývať všetky plechové ploty a sivé steny a vzhľadom na očakávanú vysokú estetickú, typografickú a dekoratívnu hodnotu grafitov, považujeme za dobré pripraviť ich na zodpovednosť za takýto výtvarný čin. Objasniť im kultúrny koncept, na základe ktorého grafity vznikli, formálne, výtvarné kvality, ako aj obsahové možnosti grafitu, ktorý by mal byť umením pre každého. K porozumeniu možného spoločenského dosahu graffiti artu, prinášame citát Keith Haringa, ktorými komentoval vyššie uvedenú udalosť : "Dôležitejšie však je, že celá tá kauza, patrične nafúknutá médiami pomohla pred očami verejnosti rehabilitovať graffiti. Myslím, že mnohým to otvorilo oči. Dnes už veľká časť obyvateľov miest na tento fenomén nepozerá ako na vandalizmus, ale chápe aj jeho poslanie a schopnosť burcovať" (Zalová, Simonetta; Kankán, Január 98,str.22-23) Záverom by sme radi podotkli, že vizuálne kvality, ktoré prináša "graffiti art", "subway art! alebo spoločne označované ako "spraycan art", sú dnes pozitívne reflektované širokou svetovou verejnosťou, ale tiež výtvarníckou obcou. Mnohý maliari nadväzujúci na štrukturalizmus, supramatizmus a maliari konštruktivizmu, sa nachádzajú v polohe, ktorá je tvaroslovne veľmi blízka tomuto prejavu. Je to umenie, ktoré si našlo miesto v novej estetike. Príkladom môžu byť kultúrne inštitúcie ako napríklad galéria MAMA v Rottredame : "MAMA nechce byť priestorom kde výtvarník niečo vystaví a pripíše si riadok do svojho životopisu a ide ďalej. ...vyberá si ľudí, ktorí sa bežne umeniu a výstavám v galériách nevenujú, ale napriek tomu pracujú s obrazom. ...( nejde len o vandalizmus, graffiti sú dnes veľkou inšpiráciou pre design) a veľmi zaujímavý projekt architekta Marca Maurera, ktorý do svojich návrhov zapojil formy odvodené z graffiti." (Umělec 3,1999,str 8-9.)